Utrpenie niektorých kandidátov. Nevedia zohnať podpisy.

Aj keď pravé volebné kortešačky k nadchádzajúcim novembrovým komunálnym voľbám ešte nezačali, istý predvoj v podobe zháňania podpisov kandidátov na podpisové hárky je už nejakú tu dobu viditeľný. Všetky náležitosti, ktoré musia kandidáti na poslancov a primátora splniť sú ustanovené v Zákone 180/2014, ktorý okrem iného definuje aj podmienky pre ich registráciu v komunálnych voľbách. Za straníckeho kandidáta podáva kandidátnu listinu politická strana, alebo koalícia strán prostredníctvom svojho splnomocnenca, ktorý ju odovzdá zapisovateľovi miestnej volebnej komisie najneskôr 60 dní pred konaním volieb, čo v tomto roku vychádza na 11. september. Aj nezávislí kandidáti, či už za poslancov alebo primátora, musia svoje kandidátne listiny odovzdať do tohto termínu a navyše musia predložiť aj podpisové listiny s minimálne 500 podpismi od občanov starších 18 rokov s trvalým bydliskom v Piešťanoch.

Práve táto podmienka, ktorá vošla do platnosti pred štyrmi rokmi, robí niektorým adeptom o poslanecký mandát problém nevynímajúc ani kandidátov na primátora. Podľa našich informácií, neochota, s akou sa stretávajú niektorí kandidáti a ich tímy pri žiadostiach o podpisy na kandidátne hárky nemá asi v Piešťanoch obdobu. Nejde pritom len o odmietnutie podpisu, ale často aj o silnú kritiku ich práce, ktorá neraz prekročí aj hranicu slušnej konverzácie. Podľa všetkého, viacerí kandidáti aj napriek svojmu silnému presvedčeniu o svojich schopnostiach sa samotných komunálnych volieb nezúčastnia, nakoľko nezískajú zákonom predpísaný počet podpisov a tak skončia skôr, ako vôbec odštartujú skutočnú predvolebná kampaň.

Na druhej strane stranícky kandidáti žiadne podpisy od občanov nepotrebujú, ale zasa musia strpieť akékoľvek vrtochy svojej strany, prípadne koalície, ktorá ich nominovala. Nie je vôbec vylúčené, že po náročnej predvolebnej kampani ich strana „zobchoduje“ a tesne pred samotnými voľbami ich stiahne z kandidátky. Samozrejme, strany a koalície na to majú nárok, keďže okrem svojho mena dávajú do kampane aj svoje peniaze, ktorých celková suma sa môže vyšplhať až do 500 tis eur. Kampaň môže podľa zákona viesť aj tretia strana, ktorá je zaregistrovaná v zozname a môže na ňu vynaložiť vlastné financie, najviac však 25-tisíc.

Obmedzenia platia aj u nezávislých kandidátov na primátorov, ktoré sa odvíjajú od počtu obyvateľov tej ktorej obce či mesta. Kým v Bratislave a Košiciach môžu vo volebnej kampani minúť až 250 tis eur u nás je to len „100 tis“.

Aj keď v Piešťanoch je za ostatné štyri roky označenie nezávislý kandidát sprofanované vytváraním rôznych pseudozáujmových skupín, stále tento prívlastok priťahuje viac voličov, ako nominácie politických strán. Pomáha tomu aj schválený model dvoch volebných obvodov, ktorý však nepriniesol v Piešťanoch očakávaný efekt v zložení zastupiteľstva, a namiesto všeobecne uznávaných a akceptovaných osobností zasadlo pred štyrmi rokmi do poslaneckých lavíc viacero „elévov“ s nejasnou predstavou o fungovaní samosprávy. Výsledok? Všeobecná averzia obyvateľov mesta k veciam samosprávy a hlavne k jeho vedeniu. Koľko rokov bude trvať obnovenie dôvery občanov v základnú územnosprávnu jednotku sčasti napovie prichádzajúca predvolebná kampaň a hlavne výsledky novembrových volieb.

MT