Turíce. Zvyklosti a tradície tohto (ne)známeho sviatku.

Turíce alebo zoslanie ducha svätého vyšli tento rok na nedeľu 20. mája, teda 50. deň po Veľkej noci a 10 dní od sviatku nanebovstúpenia Krista. Tento cirkevný sviatok bol v minulosti označovaný ako päťdesiatnica a až neskôr ho pod názvom Turíce prebrala aj kresťanská terminológia. Na Turíce sa chrámy ozdobujú zelenými ratolesťami neraz aj drobnými konárikmi voňavej lipy alebo lieskovca a aj farba bohoslužobných odevov je tradične zelená, čo symbolizuje dar života.

Slovenské pomenovanie tohto sviatku vzniklo od slova tur a súvisí s rovnomenným staroslovanským božstvom plodnosti a sviatkom oslavujúcim silu prírody. Oslavy v predkresťanskom období boli na našom území natoľko vžité, že množstvo rituálov sa zachovalo v malých obmenách až do súčasnosti.

Starí Slovania prinášali dary k studničkám a obetovali duchom domáce zvieratá. V období neskorej jari a v čase pred letným slnovratom sa zvykli konať bujaré maskované sprievody sprevádzané trúbením, strieľaním a hlučnou zábavou. Tieto pohanské obrady súviseli s kultom mŕtvych predkov, oslavou plodnosti a ochranou pred zlými silami. Spájali sa so začiatkom jarných prác a všetky príbytky sa zdobili zelenými ratolesťami a bahniatkami, ktoré mali za úlohu priťahovať dobré sily a chrániť pred zlými silami.

Ďalším prejavom, zameraným proti zlým silám, bolo aj práskanie bičom na lúkach a turičné vatry. Najznámejšou dochovanou tradíciou je tzv. otváranie studničiek, ktoré museli byť obradne vyčistené a upravené. Chotár s nevyčisteným prameňom postihli duchovia nedostatkom vlahy. Dodnes je tiež rozšírené stavanie májov – osekaných vysokých stromov, briez, niekde tiež smrekov, bohato vyzdobených farebnými mašľami. Máje sa stavajú pred domy, kde majú dievku na vydaj, ale tiež jeden v strede pre celú obec. Tento symbol je centrom pozornosti a spája sa s oslavami za spevu, tanca a ľudovej hudby. K tradíciám patrí aj voľba „hlavného mládenca“ – kráľa a turíčnej kráľovnej. V pohanských obradoch mali mať záštitu nad pastiermi a stádom a chrániť vodu a privolávať dažď v období sucha. Aj keď tieto obyčaje boli neskôr zakázané a postupne zanikali v ľudovom prostredí sa zachovali trochu v pozmenenej podobe. Turíčneho kráľa alebo mládeneckého richtára si volili spomedzi seba slobodný muži a preberal na istý čas svetskú moc v dedine, viedol zábavy a tanec. Turíčnu kráľovnú si zas zvolili slobodné devy, ktorá potom viedla dievčenské sprievody a tanečné hry.

wiki/MT