Predvečer vyhlásenia prvej Slovenskej republiky boli v Piešťanoch nepokoje!

Slovenská republika (do prijatia Ústavy – 21. júla 1939 Slovenský štát) bol štátny útvar v časti územia dnešného Slovenska od vyhlásenia samostatnosti Snemom Slovenskej krajiny 14. marca 1939 do 8. mája 1945, keď formálne kapitulovala vláda (už 3. mája 1945 boli oslobodené všetky obce na území Slovenska, čím sa stali súčasťou obnoveného Česko-Slovenského štátu). Hoci sa formálne pokladal za samostatný štát Slovákov, bol produktom zahraničnej politiky Nemeckej ríše a jej satelitom. Jeho vznik a existenciu podmienila snaha nemeckého kancelára Adolfa Hitlera o rozdrobenie Česko-Slovenskej republiky.

Udalosti tých dní zachytila aj Kronika Piešťan a dobovým výkladom ilustrovala situáciu v Piešťanoch.

Dňa 3. marca 1939.
Už v dopoľudňajších hodinách badať istú nervozitu medzi ľuďom. Ľudia sa shromážďujú
na tržišti. Dochádzajú i mnohí z okolitých dedín. Nepokojné reči medzi sebou, shlukovanie.
Četnícka pohotovosť. V poľudňajších hodinách vrhne sa tlupa do pekární, majiteľmi ktorých
sú židia, a vyberú chlieb a pečivo. O 15. hodine dostaví sa zástup pred budovu okresného
úradu a demonštruje proti preloženiu učiteľa Čenkeyho a farára Boháča. Okresný náčelník
Skyčák dav ukludňuje. Tlupa chodí po uliciach. K výtržnostiam dôjde až vo večerných
hodinách, kedy začína ľud vytĺkať obloky a výklady židovských obchodov. Četníctvo
je napadnuté a ohrožované kameňami, rozbesnený dav pokúša sa vtrhnúť do niektorých
obchodov. Zákrokom četníctva s použitím obuškov urobí sa konec a dav je rozohnaný. Po
23. hodine nastane kľud. Medzi časom prichádza do Piešťan posila četníckej hliadky. Na
druhý deň 4. marca vydá okresný úrad zákaz shlukovania, zákaz predaju alkoholických
nápojov a vôbec združovanie sa na ulici po 20. hodine. Četníctvo vyšetruje a mnohých,
v počte asi 100 – 120 odvlečie na štátne zastupiteľstvo do Trenčína. Poznamenať treba,
že výtržnosti robili hlavne ľudia z okolitých obcí a tunajší občania sami zabraňovali, aby
nedošlo k ďalším väčším výtržnostiam. Dňa 4. marca 1939 bol okresný náčelník Vojtech
Skyčák telefonicky sprostený úradu okresného náčelníka a za náčelníka ustanovený Jozef
Mišík. Súčasne ako poverenec krajinského úradu bol do Piešťan vyslaný Michal Lukachich
radca pol. správy.
10. marca 1939.
Dochádza do Piešťan zpráva, že Dr. Jozef Tiso bol pozbavený vlády. V skorých ranných
hodinách vojsko obsadí mosty, verejné budovy, ako: pošta, železnica, okresný úrad,
poplachová sirena na obecnom dome. Vojsko odvlečie z Piešťan na rozkaz posádkového
veliteľa Gustava Studeného: Františka Bieleka ob. účtovníka, Jozefa Balušku riaditeľa mešť.
školy, Jána Bočeka správcu št. ľud. školy, a Jozefa Murgaša dirigenta živn. úver. ústavu.
Bohdan Vilček vedúci notár, oblastný veliteľ H.G. dopytuje sa u posádkového veliteľa
na osud odvlečených a bolo mu sdelené, že zatknutie uvedených osôb previedol posádkový
veliteľ na vyšší rozkaz a tieto boly dopravené do Trenčína. Ďalší ich osud nie je mu známy.
Na vysvetlenie Bohdana Vilčeka posádkový veliteľ zrušuje rozkaz na obsadenie poplašnej
sirény na obecnom dome.
Ačkoľvek občania s rozhorčením prijali zprávu o pozbavení slovenskej vlády jej moci
a o opatreniach vojska, k žiadným demonštráciam nedošlo. Do Piešťan prichádzajú z Čiech
četnícke oddiely v počte asi 300 – 350 mužov, ktorí sú ubytovaní v ústavoch Pro-Patria
a v ostatných budovách na kúpeľnom Ostrove.
Miesta, ktoré malo obsadené vojsko, obsadí četníctvo.
Pohotovosť H. G.

Dňa 11. marca 1939. nariadi Hlavné veliteľstvo H.G. pohotovosť Hlinkovej gardy. Rozkaz
bol v Piešťanoch prevedený a garda sa ozbrojuje.

Dňa 12. marca 1939. vymení garda četníkov a prevezme službu bezpečnostnú. Policajti
a slovenskí četníci vykonávajú spoločne s H.G. bezpečnostnú službu a sú označení páskom
HG. Na rukáve.

Dňa 14. marca 1939 o 13.20 hod. z rádiového prejavu Šaňa Macha sa občania dozvedajú
o rozhodnutí Slovenského snemu v Bratislave o utvorení samostatného Slovenského štátu.
Neopísateľné nadšenie opanuje všetko obyvateľstvo, nadšenie sa zrkadlí vo všetkých
tvárach, domy sa ozdobujú zástavami, vo večerných hodinách sprievod mestom. Nastúpi
H.G. a spolu s občianstvom dáva prejav svojej radosti na shromáždení pred obecným domom.
Manifestácie sa zúčastňuje miestna organizácia nemeckej strany pod vedením Františka
Reitera zverolekára, predsedu organizácie. Na tejto manifestačnej schôdzi prehovoril
o význame tohoto dňa Bohdan Vilček vedúci notár, oblastný veliteľ H.G., František Reiter
za nemeckú stranu.
V obci panuje cez celý deň poriadok a pokoj. Stanú sa síce zo strany jednotlivcov
isté prehmaty, prejavené v zatknutí niektorých osôb, v domových prehliadkach a podob.,
tieto však trvaly len niekoľko hodín a na zakročenie oblastného veliteľstva H.G. bolo tomu
zabránené a zatknuté osoby boly prepustené. V ten samý deň boly z väzenia prepustené
osoby zatknuté vojskom dňa 10. III. 1939 a na Moravu zavlečené.
Hlinkova garda vykonáva bezpečnostnú službu spoločne s četníctvom, učiní všetky
opatrenia na zachovanie poriadku a pokoja a postaví stráže do miestných kasární. Garda
zdokonaľuje svoje vyzbrojenie, zabavuje súkromné autá pre H.G. a zaisťuje si benzínovú
zásobu. Vojenská moc v rukách Slovákov.
15. marec 1939.
Posádkové veliteľstvo preberá štábny kapitán Sojček a Slováci prevezmú vojenskú moc
do rúk, po odzbrojení českého vojska. V tento deň dochádzajú zprávy o obsadení Čiech
a Moravy nemeckým vojskom. Slovenskí záložní dôstojníci sú vyzvaní na složenie prísahy.
Kúpele – vládny komisár.
16. marec 1939.
Za vládneho komisára pre piešťanské kúpele je ustanovený Michal Lukachich radca pol.
správy. Nemecké vojsko obsadí dočasne západnú časť Slovenska. Z piešťanského okresu je
obsadené Vrbové s jeho úzkym okolím.
18. marca 1939. nemecké vojsko dochádza do Piešťan na návštevu a to z Vrbového a Nového mesta n/V.
19. marca 1939. v nedeľu slávnostne bohoslužby v rim. kat. kostole ako vďaka slovenského národa za slobodu. Záverečné hodiny hostíncov a kaviarní stávajú sa zasa normálne.

Zdroj: wikipedia, Kronika mesta Piešťany