Pred 50-timi rokmi boli zbúrané Kúpele Františka Jozefa.

Začiatkom leta uplynulo 50 rokov od zbúrania architektonického skvostu Piešťan – Kúpeľov Františka Jozefa, ktoré stáli na Kúpeľnom ostrove po pravej strane príjazdovej cesty na Kolonádový most.

Honosnú budovu začali stavať Winterovci v roku 1897 podľa projektu budapeštianskeho architekta (nar. v Martine) Emanuela Polláka. Už o rok neskôr, 3.júla 1898 bola pri príležitosti 50. výročia nástupu cisára Františka Jozefa na trón, slávnostne otvorená a po ňom pomenovaná. Otváracieho ceremoniálu sa zúčastnil aj panovníkov brat, knieža Fridrich s manželkou Izabelou.

Kúpele boli určené pre zámožnú klientelu a tomu aj zodpovedala ich architektúra, bohatá na mramorovú a štukovú výzdobu s novorenesančnými a novobarokovými prvkami. Dominantná vstupná hala bola prepojená s dvomi nižšími bočnými krídlami,  v ktorých sa nachádzalo po sedem samostatných kabín pre individuálne bahenné a vaňové kúpele. Vo výklenku ľavého krídla sa nachádzal menší, tzv. Kniežací bazén s plochou 10 m2.  V hlavnom trakte bol vybudovaný veľký bazén, tzv. zrkadlisko so šatňami a odpočivárňami s 10-timi kabínami na lokálnu aplikáciu bahna. Nechýbali sprchy, sociálne zariadenia, hydroterapia so škótskymi strekmi a samozrejme zázemie na manipuláciu s bahnom, sušiareň, sklady a strojovňa. Bazény a vane boli obložené fajanovskými kachličkami a celá kovová sanita bola poniklovaná alebo vyrobená z bronzu.

Aj keď otvorenie nového kúpeľného domu prinieslo zvýšenie návštevnosti zámožnej klientely, technické problémy súvisiace s umiestnením stavby mimo zdroju termálnej vody, spôsoboval časom odliv hostí do Napoleonských kúpeľov, ktoré prešli v roku 1907 kompletnou modernizáciou.

Winterovci sa museli okrem problému s nižšou teplotou termálnej vody v bazénoch a neustálym prepravovaním bahna na vozíkoch, vyrovnávať aj s priesakmi Váhu. Keďže výmena vody bola zabezpečená jej kontinuálnym napúšťaním a vypúšťaním priamo do Váhu, v prípade zvýšenej hladiny rieky sa voda cez odpadové potrubia dostávala naspäť do bazénov.

Udržanie a zvýšenie si návštevnosti bohatej klientely stálo za výstavbou nového kúpeľného komplexu  Thermie Palace s liečebným domom Irma,  a tým sa Františkove kúpele dostali do úzadia. Nie však nadlho, a v roku 1912 Ľudovít Winter požiadal projektantov Thermie Armina Hegedusa a Henrika Bohma o návrh prestavby Františkových kúpeľov aj s nadstavbou o ďalšie dve podlažia. Jeho plány však prekazila I. svetová vojna, ktorá dramaticky znížila počet hostí a donútila Wintera preorientovať sa na inú klientelu, a síce zranených vojakov. V tomto období vzniká  Pro Pátria, ktorá však kapacitou nepokrýva požiadavky Ministerstva vojny a zranení vojaci boli liečení aj vo Františkových kúpeľoch, ktoré značne opotrebovali.

Ku koncu vojny z dôvodu potreby vybudovania vhodných priestorov aj pre dôstojníkov, vzišiel návrh na ďalšiu prestavbu budovy, ktorý počítal so 60-timi lôžkami s podobným vybavením ako mal komplex Thermia Palace s Irmou. Prvotný návrh rozpočtu sa pohyboval okolo 2 mil korún a rátal so zachovaním prízemia v pôvodnom stave s jednopodlažnou nadstavbou slúžiacou na ubytovanie. Nakoľko financovanie malo byť zabezpečené Ministerstvom vojny, projekt sa stále prehodnocoval a menil, až rozpočet dosiahol úctihodných 4 mil korún.

Po rozpade manarchie a vzniku Československej republiky sa budova oficiálne premenovala najprv na Ischias a neskôr na Kúpele Republika, ale obyvateľstvo Piešťan aj naďalej používalo pôvodný názov. Začiatkom 20. rokov využívali objekt na liečbu štátni úradníci a Winter sa snažil obnoviť projekt spred konca vojny. Žiaľ, ani tento pokus nebol úspešný a v roku 1927 sa Františkove kúpele zatvárajú a ďalej slúžia najprv ako skladisko a neskôr aj ako ubytovňa pre zamestnancov.

V 50-tych rokoch sa vypracoval ďalší návrh, ktorý počítal s prestavbou objektu na spoločenské centrum s kapacitou až 500 miest. Nie je úplne jasné, prečo nakoniec nedošlo k realizácii, nakoľko všetky projekty, zmluvy a nakoniec aj financovanie celej prestavby bolo zabezpečené. Podľa autora publikácie Stratený architektonický skvost Piešťan Martina Kostelníka, nerealizovanie tohto zámeru mohlo súvisieť so zmenou organizačnej štruktúry kúpeľov, prípadne preinvestovaním časti financií na opravu prehnitého krovu na Napoleónskych kúpeľoch, ktorá stála až 700 tis korún.

Tak či onak, žiadna prestavba alebo obnova sa nerealizovala a objekt ďalej chátral. V roku 1966 prišlo k definitívnemu rozhodnutiu asanovať budovu. Búranie začalo začiatkom roku 1967 s tým, že do otvorenia sezóny (9.mája 1967) bol celý priestor zrovnaný a upravený. Zo stavby sa nezachovalo takmer nič, okrem sklených vitráží a stĺpu z portálu, ktorý je po upráve sochára Valéra Vavra umiestnený v parku pri amfiteátri.

MT/Balneologické múzeum I. Wintera/Martin Kostelník/ FB Piešťany – History