Dojčenie na verejnosti. Aj o tom bol štvrtkový piknik v parku.

V utorok, 1.augusta, začal Svetový týždeň dojčenia, počas ktorého sa konajú rôzne neformálne stretnutia, prednášky a workshopy na podporu a propagáciu tohto  najprirodzenejšieho spôsobu výživy dieťaťa.

Podporné akcie, ktoré sa konajú v mestách 120. krajín sveta, neobišli ani Piešťany a z iniciatívy Občianskeho združenia Mamila sa vo štvrtok doobeda konal v mestskom parku piknik s heslom „Šanca pre dojčenie“ (…rozhovor…)

Markéta Vartíková sa dotkla aj dosť rezonujúcej témy dojčenia mamičiek na verejnosti (…rozhovor…)

Posledné slová sa potvrdili aj pri tejto akcii, kde počas 2-hodinového pikniku zostal park ponorený v tichu a žiadny detský plač z 23 prítomných batoliat nebolo počuť. (viac vo videoreporte)

A niekoľko rád od OZ MAMILA:

1. krok: Podpora a povzbudenie

Mnohé matky sa o dojčení, materskom mlieku, svojich prsníkoch či o svojom dieťati dozvedajú nesprávne informácie, ktoré dokážu ich dôveru v dojčenie a svoju schopnosť jednoducho dojčiť dieťa naštrbiť:

  • „S takými bradavkami nikdy dojčiť nebudete!“
  • „To máš asi slabé mlieko, keď nespí…“ – počuje matka po tom, čo dieťa zaspalo na prsníku a zobudilo sa, keď ho položila do postieľky.
  • „Nesmiete dojčiť viac ako 10 minút z jedného prsníka, rozhryzie vám bradavky.“
  • „Veď mu daj trošku umelého mlieka navečer, to predsa z teba neurobí zlú matku.“
  • „Nespí viac ako hodinu súvislým spánkom? Máš ty vôbec dosť mlieka?“
  • „Čo si zase zjedla? Pozri ako plače – iste ho bolí bruško!“
  • „Nesmieš ho nosiť na rukách, budeš ho potom musieť nosiť večne!“
  • „A kojíš? – Áno? To je super!… Až 15x denne? A nie je to nejako veľa?“

Dnes zo všetkých strán matky počujú: Dojčenie je úplne prirodzené. Dojčenie ide samo. Dojčenie je len v tom, ako sa „nastavíte“. Dojčenie „je v hlave“. A vzápätí nasleduje sklamanie, lebo ony ani žiadne problémy nepredpokladali, na bábätko i dojčenie sa tešili a zaskočí ich realita toho, čo všetko niekedy musia riešiť, aby prekonali problémy a prekážky, ktoré ich dojčenie ohrozujú.

Tieto tvrdenia môžu byť pravdivé, ALE… 
Ale toto funguje len za predpokladu, že dieťatko sa narodilo prirodzeným pôrodom bez zásahov, po ktorom bola matka podporovaná v intenzívnom fyzickom kontakte s bábätkom, v kontakte koža na kožu. Vtedy má matka najväčšiu šancu dojčiť s ľahkosťou. Vtedy jej dojčenie zjednodušuje život a pomáha v starostlivosti o dieťa.
Ďalším predpokladom je, že nedostáva neustále dobre mienené rady okolia, ktoré nemá s dojčenými deťmi skúsenosť.

Predstava o „prirodzenom dojčení“ a o tom, že „každá matka má dosť mlieka, stačí si to len upratať v hlave“, jednoducho v našej spoločnosti nefunguje:

V súčasnosti sú každý rok tisíce matiek sklamané, frustrované, zúfalé a ich túžba dojčiť svoje dieťatko sa rozplynie, pretože napriek tomu, že dojčenie považovali za prirodzené a intuitívne, narazia v živote na prekážky, ktoré im dojčenie znemožnia: narážajú na neznalosť, nevedecké informácie, neochotu, nedostatok času a pomoci, nedocenenie, odsudzovanie, bagatelizovanie dojčenia, zastrašovanie, vnucovanie umelej výživy, všade prítomnú reklamu na umelú výživu, nedostatok pozitívnych vzorov ako aj na priepasť medzi generáciou súčasných babičiek, ktoré nedojčili, a generáciou súčasných matiek, ktoré sa o dojčenie znovu pokúšajú.

MT/ OZ Mamila