Dnes uplynulo 65 rokov od úmrtia K. Gottwalda. Táto udalosť z roku 1953 neunikla ani Kronike mesta.

Mestá a dediny našej vlasti boli ešte zahalené do hlbokého smútku nad stratou nášho najlepšieho priateľa a osloboditeľa s. J.V. Stalina, keď na československý ľud upadol ďalší ťažký smútok: dňa 14. marca 1953 presne o 11. hodine dopoludnia po kratšej ale ťažkej chorobe zomrel prezident ČSR Klement Gottwald, Strana a vláda odo dňa úmrtia až do dňa pohrebu vyhlásila štátny smútok. Nesmierne veľké je dielo s. Klementa Gottwalda. Ako verný žiak Lenina a Stalina viedol po celý svoj život nesmieriteľný boj za práva pracujúceho ľudu. Vybudoval a zocelil Komunistickú stranu Československa, na jej čele zjednotil všetkých pracujúcich k boju proti kapitalistickým vykorisťovateľom. Riadil ich boj proti fašistickým okupantom a po oslobodení našej vlasti Sovietskou armádou doviedol naše národy až na prah socializmu. Zpráva o smrti hlbokým žiaľom zapôsobila i na obyvateľov nášho mesta. Naše mesto sa opäť zahalilo do ťažkého smútku. Námestie s. Stalina bolo vyzdobené vlajkami a smútočnými zástavami. V každom dome v oblokoch boli vyložené obrazy s. Klementa Gottwalda a s. Stalina. Uprostred Stalinovho námestia bola postavená tryzna veľkosti 9×4 m, potiahnutá červenou látkou. Po stranách boli vlajky ČSR a SSSR, uprostred veľká busta Klementa Gottwalda. Elektrické žiarovky, reflektory a ohne horeli po celé noci od 15. až do 19. marca. Tu boli postavené čestné stráže tohto zloženia: 2 členovia čsl. armády, 1 člen SNB a 1 člen ĽM. Striedali sa po pol hodine. Dňa 19. marca čestná stráž bola rozšírená o 2 sväzákov a 2 pionierov. Už v nedeľu 15. marca boli tu donášané vence. Prvý veniec prinieslo byro OV KSS a ďalšie vence donášali závody, úrady, školy, zložky NF, ĽM, armáda, SNB a iné korporácie. Celkove bolo donesených 110 vencov. Pionieri prinášali kytičky snežienok a iné živé kvety. V budove ONV bola smútočná miestnosť. Tu chodili občania podpisovať kondolenčné listy a zapisovali aj svoje záväzky. Miestnosť bola dôstojne vyzdobená, stala tu tiež čestná stráž, skladajúca sa zo sväzákov, pionierov a zamestnancov ONV Piešťany. Slová, vpísané do kondolenčných listín, dokazujú veľkú lásku nášho ľudu ku s. K. Gottwaldovi, k našej strane a vláde. Napr.: „Moja matka dobre nevidí, preto ma požiadala, aby som ja, jej dcéra, Margita Štuchalová, tlmočila jej žiaľ nasledovne: „S hlbokým a úprimným žiaľom v srdci dozvedám sa smutnú zprávu, že náš milovaný prezident Klement Gottwald zomrel. Prejavujem hlbokú sústrasť a sľubujem, že jeho pamiatka zostane navždy medzi nami.“ Rodina Palcová. Roľník Michalčík z Dubovan napísal, že Klement Gottwald bol najlepším prezidentom ČSR. Jozef Jakab napísal: „Smrť prezidenta s. Klementa Gottwalda ma prekvapila a ťažko bolo prijať túto zprávu. Chceme však i ďalej hrdo a víťazne kráčať po ceste, ktorú nám ukázal s. Klement Gottwald. Osobne sa zaväzujem, že budem na 100 % plniť svoje povinnosti pri výkupe a dodávkach. Takto chcem prispieť k budovaniu socializmu v našej vlasti.“ V týchto ťažkých dňoch hlbokého smútku miestny rozhlas vysielal smútočné piesne a krátke relácie o odhodlanosti nášho ľudu pod vedením Strany a vlády pevne bojovať za víťazné dokončenie gottwaldovej päťročnice a za konečné vybudovanie socializmu v našej vlasti. 19. marca 1953 v deň pohrebu s. Klementa Gottwalda na Stalinovom námestí sa zhromaždilo veľké množstvo občanov. Husto zaplnené boli i okolité ulice. Prítomných bolo vyše 10.000 občanov. Prostredníctvom mestského rozhlasu prítomní v hlbokom dojatí vypočuli smútočný prejav s. V. Širokého, ktorým sa lúčil na pražskom hrade v mene strany a vlády so zosnulým K. Gottwaldom. V hlbokom dojatí prítomní vypočuli ďalej reč s. Zápotockého a s. Bulganina, vedúceho sovietskej delegácie na pohrebe K. Gottwalda. Nasledoval prejav vedúceho tajomníka OV KSS s. Jozefa Košinára. Poukázal, aká veľká strata postihla všetok pracujúci ľud Československa smrťou s. K. Gottwalda. Československý pracujúci ľud, keď dnes sa lúči s Klementom Gottwaldom, jednomyseľne prehlasuje, že pod vedením Strany a vlády dokončí dielo Klementa Gottwalda, socializmus v našej vlasti vybuduje.

Kronika mesta Piešťany

Posledné dni a hodiny K. Gottwalda:

Štvrtok 12. marca 1953

Vnučky Klementa Gottwalda navštěvuje pediatr prof. Jaroslav Procházka, kterého při této příležitosti požádá Gottwaldova manželka Marta, aby se podíval i na hlavu státu. Záhy je vydána první zpráva o „onemocnění presidenta republiky soudruha Klementa Gottwalda“, která veřejnosti sděluje, že Gottwald onemocněl prudkým zánětem plic a pohrudnice. Teplota večer 37,7 st, puls 108 za minutu, krevní tlak 120/80 mm Hg.

O vážném stavu jsou během večera uvědomeni nejvyšší státní a straničtí představitelé.

Piatok 13. marec 1953

16.00

Byla vydána druhá zpráva, která konstatovala zhoršení stavu, což je zaviněno náhlým poklesem krevního tlaku a celkovou oběhovou slabostí.

21.00

Druhá zpráva konstatovala, že v důsledku zhoršení zdravotního stavu bylo u lékařů vzbuzeno podezření na vnitřní krvácení. U Gottwalda byla proto provedena zkusmá punkce, při které byla skutečně zjištěna tekutá krev. Došlo k tomu, čeho se lékaři obávali – srdeční aorta praskla.

Sobota 14. marec 1953

Bylo rozhodnuto provést odlehčující hrudní punkci a transfuzi krve. I tak však zůstával stav pacienta vážný. Tlak kolísal mezi 100 až 140 za minutu a byl slabý. Dýchání bylo ztíženo, počet dechů od 26 – 42 za minutu. Krevní tlak dosáhl maxima 130 a minima 80, ale po tomto přechodném vzestupu zůstával i nadále slabý.

6.00

Klement Gottwald usíná. Po krátkém a klidném spánku však dochází ke krizi.

8.15

Dochází k poruše ústředního nervstva a ztrátě vědomí. Oběh krevní i dýchání se udržují jen energickými lékařskými zásahy.

9.00 – 11.00

Dýchání a krevní oběh jsou uměle udržovány, stav kolapsu se prohlubuje. Vzrůstá cyanosa a bledost, dýchání vázne, tep nelze nahmatat, krevní tlak nelze změřit. Znovu prokázány poruchy ústředního nervstva.

11.00

Přesně v 11 hodin Klement Gottwald zemřel.

Byla zjištěna cévní skleróza s význačnými změnami na srdečnici (aortě). Trhlina ve stěně aorty způsobila výron krve do levé poloviny hrudníku a do mezihrudí. Zesilující krvácení vedlo k selhání srdečně cévní soustavy, což bylo příčina smrti.

Od smrti nezachránili Gottwalda ani sovětští lékaři, kteří byli účastni lékařského konzilia. Prasknutí aorty nepřispěla, respektive ji nepochybně vyvolala, změna atmosférického tlaku, ke které došlo při zpáteční cestě letadlem, kterým se Gottwald, který v letadle ležel, navracel zpět do vlasti z pohřbu J. V. Stalina.

Zdroj: www.kronikar.estranky.cz