August 1968: Vojská „spriatelených armád“ obsadili Piešťany.

Leto 1968 sa vyznačovalo neobyčajnou politickou aktivitou v celej našej republike. Počnúc tlačou až po televíziu intenzívne sa hovorilo o federatívnom prebudovaní nášho štátu, o odstránení nezdravých javov v našej spoločnosti, o reorganizácii nášho hospodárstva a o socializme s ľudskou tvárou. V júli 1968 vyvolalo veľkú pozornosť všetkých občanov rokovanie našej straníckej a vládnej delegácie s najvyššími predstaviteľmi Sovietskeho zväzu v Čiernej nad Tisou. Občania nášho mesta s veľkou pozornosťou sledovali z dennej tlače a rozhlasu beh rokovania, noviny v stánkoch už v raných hodinách boli vypredané. Ak ostali v mysliach ľudí nejaké pocity nedorozumenia medzi sovietskymi a našimi najvyššími predstaviteľmi, tak ich odstránili správy z rokovania v Bratislave medzi predstaviteľmi štátov Varšavskej zmluvy a predstaviteľmi našej republiky. Prišiel 20. august 1968. V noci 20. augusta o 23. hod. vojská piatich štátov Varšavskej zmluvy a to vojská Bulharska, Maďarska, Nemeckej demokratickej republiky, Poľska a Sovietskeho zväzu prekročili hranice nášho štátu. Rozhlasová správa o tejto udalosti zapôsobila ohromujúco i na občanov nášho mesta. Mnoho občanov vyšlo do ulíc a živo debatovali o udalosti. 21. augusta v ranných hodinách prechádzali už po Žilinskej ceste silné sovietske a maďarské motorizované vojenské jednotky, obrnené vozy a tanky. Obyvateľstvo s úžasom pozeralo na prechádzajúce kolóny, nechápuc ich poslanie. V ranných hodinách obsadil mechanizovaný prápor maďarských vojakov letisko v našom meste. Veliteľom práporu bol major Molnár. Už v týchto chvíľach zvládol Mestský národný výbor v Piešťanoch situáciu v meste, k panike a nepremysleným činom nedošlo. Predseda Mestského národného výboru v Piešťanoch Štefan Kubo a ostatní funkcionári boli v stálom styku s občanmi, nabádali ich k zachovaniu kľudu a rozvahy a v žiadnom prípade neprovokovať prechádzajúce vojsko. Predstavitelia nášho mesta vyjednávali aj s veliteľstvom maďarskej posádky a kategoricky sa postavili proti obsadeniu verejných budov a hotelov vojskom. A to sa im aj podarilo. Maďarské veliteľstvo postavilo stráže pri pošte, na Kolonádovom a Krajinskom moste. Ináč vojsko bývalo v stanoch na letisku, tam stáli aj ich tanky a iná technika. Viackrát denne prešla po uliciach mesta motorizovaná hliadka, neskoršie sa robili pravidelné lety helikoptérou ponad mesto. K incidentom a zrážkam medzi občanmi a naším vojskom s príslušníkmi maďarskej armády nedošlo. V našom meste nebol nikto zabitý, ani vážnejšie zranený. Medzi občanmi nášho mesta už 21. augusta, t.j. v utorok, sa objavila nákupná horúčka. Vo veľkom kupovali sa hlavne potraviny, najmä soľ, múka, cukor a masť. Zásobovanie však neuviazlo, bolo plynulé, a tak po niekoľkých dňoch nákupná horúčka prestala. Noviny a časopisy prestali dochádzať. Nepravidelne sa objavili len mimoriadne vydania Pravdy. Mimoriadne vychádzal aj Trnavský hlas, ktorý informoval o situácii v okrese a vyzýval občanov k zachovaniu pokoja a rozvahy. Ohlasy k obyvateľstvu mesta vydával aj Mestský národný výbor, vyzýval ho k pokoju a poriadku a k zachovaniu disciplíny v zásobovaní. Mestský výbor Komunistickej strany Slovenska v Piešťanoch vydával mimoriadny Piešťanský spravodaj. Vychádzal denne a prinášal informácie o živote v meste a najmä sa snažil orientovať mládež, aby nedošlo k zbytočným nepríjemnostiam. Občania sústavne počúvali rozhlas, ktorý bol v nepretržitej činnosti, vysielalo mnoho staníc, ktoré informovali verejnosť o situácii v jednotlivých krajoch a vyzývali občanov k jednote, rozvážnosti a disciplinovanosti. Rozladenosť a nervozitu zvyšovala aj tá skutočnosť, že až do 26. augusta sa nevedelo o osude našich najvyšších predstaviteľov. Už ráno 21. augusta sa objavili takmer vo všetkých oblokoch obrazy Dubčeka, Svobodu a na mnohých boli aj obrazy Černíka a Smrkovského. Štátne zástavy boli na všetkých závodoch a úradoch spustené smútočne, na pol žrde. Súčasne sa objavilo na múroch, uliciach a cestách množstvo nápisov, napísaných vápnom alebo farbou. Boli to rôzne heslá a nápisy, napr. Dubček a Svoboda – to je naša sloboda! Sme za Dubčeka, Svobodu, Černíka a Smrkovského! Nech žije Dubček, Svoboda! Na múroch boli aj veľké nápisy: Chceme neutralitu ! Mnohé nápisy boli aj nemiestne a urážlivé na vojská Varšavskej zmluvy. Aj po cestách boli veľké nápisy v reči slovenskej, ruskej a maďarskej, ktoré vyzývali vojakov Varšavskej zmluvy, aby odišli domov. Z ciest zmizli smerovky a orientačné tabule. 23. augusta 1968 v celej republike, teda aj v našom meste, bol vo všetkých závodoch hodinový štrajk a súčasne vyzváňali zvony, 24.augusta bol 5 minútový štrajk. Neistota a ťažká atmosféra pominuli, keď 26. augusta vrátila sa z Moskvy naša stranícka a vládna delegácia na čele s prezidentom Svobodom. V rozhlase k občanom republiky prehovorili Dubček, Svoboda, Smrkovský a Černík. Vyzývali k pokoju a k dôvere vo svoju vládu. Na príkaz maďarského veliteľa a našich úradov odstraňovali sa z múrov a ciest heslá a nápisy a nastali pokojnejšie dni. Už ráno 21. augusta 1968 nastala veľká panika medzi zahraničnými pacientmi v našich kúpeľoch, ktorí húfne opúšťali naše mesto. Viacerí naši občania, najmä mladí lekári, inžinieri a kvalifikovaní robotníci v týchto dňoch odišli do Rakúska a väčšinou sa nevrátili. Augustové dni nespôsobili v našom meste vážnejšie poruchy a škody. Najviac utrpeli cesty ťažkou vojenskou technikou, utrpel cestovný ruch a naše hotely, ktoré dlhšiu dobu zívali prázdnotou. Na pracoviskách, v závodoch a úradoch sa však v našom meste prevažne pracovalo a aj školský rok sa začal v riadnom termíne. Koncom októbra maďarská posádka z Piešťan odišla a život v našom meste sa vrátil do normálnych koľají.

Zdroj: Kronika mesta Piešťany, foto: PT, Eduard Budke